Vyštudovať dané témy neznamená, že sme ich pochopili

Vyštudovať dané témy neznamená, že sme ich pochopili

Odmalička sme vychovávaní v dojme a s tým pocitom, že učiť sa mnohé veci skrátka musíme a nesmie nás to baviť. Musíme si tú pochvalu alebo jednotku vytrpieť. Že škola, predmety a konkrétne učivá sú len nutným zlom, ktoré musíme podstúpiť. Že ich hlavnou úlohou je zabíjať detstvo a kradnúť náš čas. A žiaľ, nie v každom, ale v nemálo prípadoch takto k deťom i k starším študentom pristupujú aj učitelia. Z učiva a znalostí robia nepriateľov a pokiaľ nás nejaká téma moc neoslovila alebo jej nerozumieme, vyhrážajú sa okamžitou päťkou.

němost

• Učitelia si svoje spravili, dodržali osnovy, prečo by sa mali ďalej hrať a vytvárať v deťoch záujem?
Ak si to správne nepochopil, máš päťku a týmto zo získania znalostí a vedomostí robia depresívneho strašiaka. Nemôžeme sa čudovať, že veľa žiakov si musí robiť ťaháky, aby mali od danej témy pokoj. Majú pokoj, ale tému nepochopili a už sa k nej nikdy nevrátia, nakoľko sa im zhnusila a na základe toho, že im ju učiteľ konkrétne nevysvetlil, si tak žiak so sebou odnáša dojem, že táto téma je mu vzdialená. Pritom to nemusí byť pravda, stačilo by osobitnejšie vysvetlenie mimo poučiek a z hnusnej témy by mohla vzniknúť zaujímavá znalosť.

• Ak si napríklad vybavím svoju učebnicu Dejepisu, obsahovala stručné, ale nadmieru nezaujímavé a nekompromisné fakty. To isté platilo aj o učebnici Literatúry. Iba sa nauč presný dátum, kedy sa kto narodil a zomrel, kedy vznikla a skončila určitá udalosť, samé nudné fakty, ktoré však boli dôležitejšie než konkrétny opis daného autora, diela, alebo historickej udalosti. Ako nás to potom malo baviť? Dátum nie je zaujímavý.
Dejepis a Literatúru som prestal mať rád, no keď som začal vo vlastnom záujme chodiť do knižnice, behom dvoch rokov som konečne pochopil a začalo ma zaujímať množstvo vecí a i tých, ktoré mi boli v škole vzdialené. Tie témy ma zaujímajú dodnes.

zneužívání

Teraz si vysvetlime trochu iný príklad. Štúdium vysokej školy. Niektorí ľudia ju navštevujú z vlastného záujmu, iní z donútenia rodičov. A paradoxne to býva tak, že tá prvá skupina si štúdium platí sama a má s tým nemalé problémy, zatiaľ čo tá druhá skupina má bohatších rodičov, ktorí sú zároveň sponzormi. A ako vieme, druhá skupina má k dosiahnutiu „vzdelania“ vyššie predpoklady.
• Kvôli všetkým spomenutým dôvodom tak musíme rozdeľovať pojem a chápanie vzdelania od múdrosti .